20. septembra 2016

Aktuálne: 24. – 25. septembra sa v Perugii uskutoční sprievodné podujatie v rámci GIORNATE EUROPEE DEL PATRIMONIO 2016, viac pozrite TU

Kelti z Bratislavy v Perugii

Pri príležitosti Predsedníctva Slovenskej republiky v Rade Európskej únie sa 7. júla 2016 slávnostne otvorila unikátna archeologická výstava Kelti z Bratislavy v Národnom archeologickom múzeu Umbrie, ktoré má sídlo v najstaršom družobnom meste Bratislavy – v Perugii. Výstava Kelti z Bratislavy je recipročnou výstavou výstavy Etruskovia z Perugie, ktorá sa konala v rámci talianskeho predsedníctva v roku 2014.

Komisármi výstavy sú Margaréta Musilová, Peter Barta, Ivana Kvetánová, Branislav Panis, LuanaCenciaioli a Elena Calandra.

Na otvorení sa za slovenskú stranu zúčastnili námestníčka primátora Bratislavy, hlavného mesta SR Iveta Plšeková, Elena Poláková, riaditeľka sekcie sociálnych vecí, kultúry, školstva a športu magistrátu hlavného mesta SR Bratislavy, Žofia Halmová, vedúca oddelenia kultúry, školstva, športu a mládeže magistrátu hlavného mesta SR Bratislavy, Branislav Pánis, riaditeľ SNM – Historického múzea, Peter Dvorský, riaditeľ Slovenského inštitútu v Ríme, autori výstavy Margaréta Musilová a Peter Barta a niektorí kurátori výstavy Katarína Harmadyová, Igor Bazovský a Anton Fiala. Za taliansku stranu výstavu slávnostne otvoril primátor Perugie Andrea Romizi, námestníčka pre kultúru Maria TeresaSeverini, riaditeľka Archeologického múzea UmbrieLuanaCenciaioli a exsoprintendentka pre Umbriu Elena Calandra.

Architektonicko-výtvarnú realizáciu originálne stvárnili Anna Gondová, Lea Lovišková, Viliam Loviška a Marcela Lovišková. Ústredným motívom výstavy sú portréty na keltských minciach v rôznych prevedeniach na plátne, na plexiskle, na kove. Originály mincí sú nainštalované na umelecky opracovanom karpatskom mramore, ako symbolom Juhozápadného Slovenska, teda prostredia, kde rozkvitala neskorolaténska civilizácia.

Organizátormi výstavy za Slovenskú republiku sú hlavné mesto SR Bratislava a jej príspevková organizácia – Mestský ústav ochrany pamiatok, Slovenské národné múzeum, partnermi sú Ministerstvo kultúry SR, Bratislavský samosprávny kraj, Múzeum mesta Bratislavy, Veľvyslanectvo SR v Taliansku, Slovenský inštitút v Ríme, Pamiatkový úrad SR, Bratislava TouristBoard, Taliansky kultúrny inštitút a Slovenská archeologická spoločnosť pri SAV. Talianska strana v spolupráci so slovenskými organizátormi zapožičala na túto výstavu unikátne skvosty z múzea v Ancone – zlatú korunu a zlatý tordovanýtorques zo ženského hrobu 8 z Montefortino di Arcevia z prelomu 4. až 3. storočia pred Kristom a iné vzácne zbierkové predmety akými sú etruské urny s výjavmi galatomachie, sklenené náramky, drevený súdok z Filottrana a železný meč s bronzovou pošvou z Fabriana.

Na tejto grandióznej výstave sa vôbec po prvý raz v zahraničí prezentuje kompletný poklad zlatých keltských mušľovitých statérov a strieborných drachiem a tetradrachiem z Bratislavského hradu s menami keltských kniežat na súčasnom území Bratislavy, BIATEC a NONNOS. Štyri unikátne zlaté statéry s nápisom NONNOS sa tu našli vôbec po prvý raz.

Nápisy na keltských minciach realizované latinskou kapitálou predstavujú prvé písmo použité na území dnešného Slovenska. Najčastejší je nápis BIATEC, podľa neho dostali mince názov „biateky“. Na rozdiel od iných krajín, kde sa tiež našli keltské mince tej doby, u nás poznáme navyše aj osobné mená ľudí, ktorí si ich dali vyhotoviť. Ikonografia bratislavských strieborných tetradrachiem predstavuje vrchol stredoeurópskeho keltského mincovníctva. Po prvý raz v histórii vôbec sú vystavené spolu originálne poklady zlatých a strieborných keltských mincí pochádzajúcich z územia Bratislavy. Je ich hneď niekoľko, okrem bratislavského hradu a Devína je to hromadný nález zo Žilinskej ulice, Námestia slobody, Hausbergla a zo stavby budovy bývalej Tatrabanky na Námestí SNP.

Vystavený je aj vzácny tovar – bronzový tepaný zvonec, analógiu ktorého poznáme zo zaniknutých Pompeí a Herkulanea, jantár z Pobaltia, sklo z Blízkeho Východu, farebný pigment – modrá farba, dovážaná až z Egypta, rímske amfory na víno, ale predovšetkým unikátne keltské nálezy – keramika a bronzové drobné predmety, spony, náramky a železné náradia. Medzi nálezmi sa našla aj bronzová pečatná schránka, doklad diplomatických kontaktov z čias Caesara.Neskorolaténske bratislavské oppidum sa prezentuje hrnčiarskymi pecami, mincovňou a výrobkami kovolejárskych ateliérov.

Okrem bratislavského oppida sú na výstave prezentované aj nálezy z Devína, strieborný poklad Eraviskov, výrobky z objavenej šperkárskej dielne a bohatá zbierka maľovaných laténskych keramických nádob spolu s obrovskými zásobnicami.

Sprievodnými didaktickými pomôckami je 5 minútové video o nálezoch architektúr na bratislavskom hrade a 3D počítačové vizualizácie nálezov z hradu, ktoré realizovalo ŠTUDIO 727 a pečiatky s motívmi Keltov na bratislavských tetradrachmách. K výstave vyšiel 268 stránkový, farebný dvojjazyčný slovensko-taliansky katalóg. Autormi textov sú: Igor Bazovský, Radoslav Čambal, Anton Fiala, Katarína Harmadyová, Eva Kolníková, Branislav Kovár, Branislav Lesák, Margaréta Musilová, Branislav Resutík, grafickej úpravy s podobizňou Kelta na obálke sa bravúrne zhostil Matúš Lanyi.

Vernisáž spestrili, v predvečer začiatku slávneho hudobného Umbriajazz festivalu v Perugii, duo Lucia Lužinská a Boris Cellár. Slávnostného otvorenia sa zúčastnilo takmer 200 účastníkov kultúrneho a spoločenského života v talianskej Perugii.

Vďaka našim dlhoročným partnerským vzťahom sa môžu ich krásou a jedinečnosťou kochať nielen obyvatelia Perugie, ale aj ostatní návštevníci zblízka aj zďaleka. Kelti z Bratislavy sa prihovárajú touto výstavou družobným Etruskom z Perugie.

Výstava potrvá až do 31.10.2016.

M. Musilová

Luana Cenciaioli – riaditeľka Archeologického múzea v Perugii, Andrea Romizi – primátor Perugie a Iveta Plšeková – námestníčka primátora Hl.mesta SR Bratislavy